Odosielanie #242 – Časť 5 – Viera a Vôľa – sekcia 11 – Tajomstvo Skutočnosti
Dnes je 22. novembra 1991. Pokračujeme v 5. časti posolstva “Tajomstvo Skutočnosti”, ktoré sme navyše nazvali “Tajomstvo Viery”. Rád by som ponechal tento podtitulok takmer nedotknutý, iba by som k nemu pridal jedno slovo: “Tajomstvo Viery a Vôle”. Hlavnou témou bude “Viera versus Skutky”, čo by sa dalo povedať aj ako “Svetlo versus Život”.
Dal som vám prečítať Kapitolu Viery z Biblie, čo je kapitola 11. Epištoly Židom. Verím, že ste ju prečítali, osobitne verše 24. až 27, ktoré hovoria o Mojžišovi. Keďže sme o Mojžišovi hovorili vo 4. časti, budeme s ním tiež pokračovať pokiaľ ide o jeho vieru a ďalšie súvislosti s Mojžišom v tejto 11. kapitole Epištoly Židom. Poďme si to teda prečítať.
Žid. 11:24-27: “Vierou Mojžiš, keď sa stal dospelým, odoprel volať sa synom faraónovej dcéry; radšej zvolil znášať útrapy s ľudom Božím, než mať pôžitok z hriechu na krátky čas. A pohanenie Kristovo považoval za väčšie bohatstvo, než poklady Egypta, pretože bral ohľad na odškodnenie odmeny. Vierou opustil Egypt a nebál sa kráľovho hnevu; lebo vydržal, akoby videl toho neviditeľného”. Mohli by sme čítať ďalej, mohli by sme čítať o ďalších veľkých mužoch Božích, ale azda to nateraz stačí. A uvidíme, či budeme schopní preniknúť do ešte väčších hĺbok tejto kapitoly, týchto veršov a tohto tajomstva viery.
“Túžim v tejto chvíli sa Ti, Pane, modliť a žiadať, ako vždy, aby si sa nás a mňa zmocnil a aby si všetko riadil Svojím Duchom. Musím priznať, že si nám už udelil tak veľa tohoto nádherného pokrmu, že niekedy mám dokonca problém, ako to všetko vytriediť, ako to všetko správne usporiadať na stole a ako to podávať. A tak, bez Tvojho Ducha, Pane, nielenže neviem nič, ale aj keď dostanem niečo od Teba, nevedel by som, ako to podať.
A tak, Pane, prosím Ťa teda aj o to, aby si ma urobil schopným usporiadať všetko správnym spôsobom, aby sme takisto mohli aj správne prijímať pokrm, či správne, v náležitom poriadku jesť to, čo nám podávaš. A Pane, sme Ti tak veľmi povďační za tento bohatý pokrm, ktorý prichádza priamo od Teba a ktorý nám nielenže spôsobuje potešenie, ale je pre nás nevyhnutný. Chválime Ťa, Pane, si prekrásny a si hodný všetkej našej chvály. A ďakujeme Ti za všetky veci a aj za toto jedlo a tento čas, aj za príležitosť podeliť sa o Tvoje zlato, striebro a drahokamy… v Tvojom Mene, Amen”.
Všetci poznáte známy verš z Efežanov, že sme spasení vierou a nie skutkami. Možno by sme si ho mali opäť prečítať, aby sme dostali správny obraz, správne chápanie. Ef. 2:8, Pavol, apoštol viery, hovorí: “Lebo milosťou ste spasení, skrze vieru; a to nie sami od seba, je to dar Boží: Nie zo skutkov, aby sa nikto nemohol chváliť”. A Pavol na niekoľkých miestach opakuje, že žijeme podľa viery, poučuje nás ako máme žiť podľa viery, ako sme vierou spasení a vôbec, neustále spomína vieru.
A tu zrazu prichádza Jakub, apoštol skutkov, a ľuďom, ktorí ničomu nerozumejú, sa zdá, akoby bol Pavlovym nepriateľom, pretože hovorí “nie len vierou, ale skutkami”. A tak Jakub prináša skutočné “protirečenie” tým, ktorí nevidia a nerozumejú.
Čo teda Pavol hovorí je: “Lebo milosťou ste spasení, skrze vieru; a to nie sami od seba, je to dar Boží: Nie zo skutkov, aby sa nikto nemohol chváliť” A Jakub by povedal: “To je pravda, v tom nie je nič zavádzajúceho”. Lenže Jakub by tiež dodal: “Lebo milosťou ste spasení cez živú vieru, a živá viera znamená skutky viery!”. Inými slovami, môžeme povedať, a ja sám v to verím: “Ak máte vieru, že Pán Ježiš je Syn Boží a nikdy ste to nevyhlásili, nikdy ste nevykonali žiadny skutok, nie ste spasení! A ak veríte, že je prikázaním, aby bol človek pokrstený a že je to dobré a potrebné, ale nikdy sa nepokrstíte, nebudete spasení! (Rim. 10:9-10; Mk. 16:16). Naozaj, diabli veria, že je jeden Boh! (Jak. 2:19). Či ich tá viera zaraďuje medzi spasených? NIE!
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…