Odosielanie #243 – Časť 5 – Viera a Vôľa – sekcia 12 – Tajomstvo Skutočnosti
Poďme teda k apoštolovi Jakubovi a prečítajme si zopár veršov z jeho známej Epištoly. Začnime 20. veršom druhej kapitoly: “Či chceš vedieť, ó, márnivý človeče, že viera bez skutkov je mŕtva? Či náš otec Abrahám nebol ospravedlnený zo skutkov, keď obetoval svojho syna Izáka na oltári? Vidíš teda, ako viera vytvárala jeho skutky a skutkami bola viera zdokonalená? A tak sa naplnilo Písmo, ktoré hovorí: Abrahám uveril Bohu a započítalo sa mu to za spravodlivosť a bol nazvaný Priateľom Boha. Vidíte teda, ako že zo skutkov je človek ospravedlnený a nielen zo samotnej viery. Či podobne aj smilnica Rahab nebola ospravedlnená zo skutkov, keď prijala poslov a inou cestou ich vyslala? Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, tak aj viera bez skutkov je mŕtva”!
Mali by sme robiť veľký rozdiel medzi skutkami viery a skutkami telesnosti, pretože to je presne aj rozdiel medzi tým, čo hovorí Pavol a čo hovorí Jakub. Ale mali by sme si podčiarknuť slová: skutkami je človek ospravedlnený a nielen samotnou vierou. (Jak. 2:24).
K Jakubovi sa ešte vrátime o čosi neskôr, teraz by som však rád povedal inú vec, ktorá je, ako verím, príčinou klamu, ilúzie pre príliš mnohých veriacich a tiež akýmsi tajomstvom a to je rozdiel medzi našou ozajstnou vierou a našou falošnou vierou. Inými slovami, to, v čo človek verí, možno rozdeliť na do dvoch kategórií. Ak povieme: “Ja verím”, musíme veriť na základe niečoho a to niečo musíme rozdeliť do dvoch kategórií. Jednou z kategórií je pravá viera, viera, ktorej pôvodcom je Boh, prichádzajúca z nebies, čosi duchovné, so skutočnou duchovnou podstatou, ktorá je jedine v našom duchu. Tá druhá kategória zahrňuje “všetko ostatné”.
Do “všetkého ostatného” môžeme zahrnúť alebo mali by sme zahrnúť našich päť zmyslov a emócie, predstavy, myseľ, intelekt… toto by asi tak pokrývalo to “všetko ostatné”. Inými slovami, môžete napríklad povedať: “Videl som to – tak v to verím”. Nuž, videli ste to – a teda v to veríte, to je v poriadku, ibaže to nie je viera! “Počul som kazateľa, tak verím” – to tiež nie je viera. Čo vidíte, čo počujete, čo cítite čuchom, čoho sa dotýkate, čo ochutnávate – nie je viera! Je to druh viery, založenej na vašej duši a nemá nič spoločného s vierou duchovnou.
Koľko ľudí povedalo: “Počul som kazateľa hovoriť a pretože som ho počul, verím”? Ale to nie je viera. Ak by ste povedali: “Verím (v srdci) tomu, čo povedal”, to by bolo ono, kde viera začína prichádzať, pretože to, čo kazateľ povedal, vzbudí, započne niečo vo vašom vedomí, svedomí, vo vašom srdci a nie vo vašom mozgu. Len čo skončíte vo vašom mozgu, je to falošná viera. Musí to vyvolať niečo vo vašom duchu, vo vašom svedomí, vo vašom postrehu, v intuícii, hlboko vo vašom duchu! Inými slovami, ak niekto niečo povie, či už je to kazateľ za kazateľnicou alebo hocikto iný a dotkne sa to vašej jestvujúcej viery, prisvojte si to, “kúpte to” a bude to budovať vašu vieru alebo ju zväčší.
“Všetko ostatné” je falošná viera alebo, ako by sme povedali, aby sme boli presnejší, neduchovná viera, domnienky. Ak niečo vidím a uverím, že to existuje, nuž mám pravdu, videl som to a existuje to a je to v poriadku, ale nehovoríme tu o viere duchovnej. A keď začnete konať na základe takejto “viery”, nezaloženej na viere duchovnej, nevykonávate skutky viery. Vykonávate skutky vašej vlastnej duše. A teda, ak som videl niečo pekné v obchode, idem ta a kúpim to, lebo sa mi to páči. Nie je to však skutok viery. Súhlasíte?
Ozajstná viera je zjavenie od Boha a nemá nič spoločného s našimi zmyslami. Nemá nič do činenia s našimi predstavami, našimi myšlienkami, či naším chápaním vecí. Nemá nič do činenia s našimi emóciami a či to vyvoláva dobré alebo zlé pocity – na tom vôbec nezáleží. Nezáleží na tom, akú reakciu táto viera v nás vyvoláva a nie je na tom závislá. Ako sme už povedali predtým: viera sa rovná skutočnosti, Boh nám ukazuje realitu! Keď príjmeme túto realitu, prisvojíme si ju, pestujeme ju, môže byť pre nás príjemná a možno sa budeme cítiť dobre až začneme spievať a chváliť Boha. Ale táto skutočnosť môže byť tiež horká a možno začneme plakať, slziť a smútiť.
Tá skutočnosť môže byť niečim veľmi malým o niečom veľmi osobnom, alebo to môže byť niečo veľké, ukazujúce osud celého národa. Tú skutočnosť môžeme pochopiť len čo ju uzrieme, alebo ju vôbec nemusíme chápať. Tá skutočnosť sa môže zhodovať s časťou našich predstáv, alebo môže byť čímsi úplne iným, o čom sa nám ani nesnívalo. Taký je teda ozajstný vzťah medzi skutočnou duchovnou vierou a našou dušou.
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…