Odosielanie #239 – Časť 5 – Viera a Vôľa – sekcia 8 – Tajomstvo Skutočnosti
Už raz či dvakrát sme tu citovali 2.Kor. 4:13, ale ja by som to rád ešte raz zopakoval, pretože v tomto verši je vyjadrený veľký princíp: “Majúc toho istého ducha viery (čo značí toho istého ducha, ktorý vytvára skutočnosť), ako je aj napísané: Uveril som a preto som prehovoril”. My sme tiež uverili a teda hovoríme. “Uveril som”, znamená jednoducho “videl som skutočnosť, našiel som vieru, kúpil som ju a podľa nej konám”. Ak podľa nej konáte, nemáte inú možnosť, iba hovoriť. Nemôžete nájsť vieru, prijať ju, pestovať ju, žiť a konať podľa nej a byť ticho po celý zvyšok svojho života. Bolo by to protirečenie a je to jednoducho nemožné!
Hovoríte teda, prinášate nové zrnká, ktoré padajú na zem a cyklus pokračuje. To produkuje ovocie vo vašom srdci. Keď ju kúpite (tú realitu, tú vieru), polievate tým Slovo Božie v sebe a naozaj, môžete doma sami čítať Slovo a tá viera vo vás, skombinovaná so Slovom, zrodí z toho život. A tento život vo vás vytvorí živú vodu, s ktorou sa potom môžete podeliť. Hovoríte Slová, ktoré padajú do iných sŕdc a je z toho reťazová reakcia. A tak by to malo pokračovať. Takže táto viera produkuje svoje vlastné ovocie, vlastné zrná, ktoré sú schopné vyprodukovať to isté v druhých ľuďoch .
V Božom Slove sa toho nachádza tak veľa, že je to úžasné, a je nemožné nespomenúť z neho množstvo vecí. Teraz, napríklad, by sme mohli ísť k podobenstvám. Iste sa pamätáte na podobenstvo o dvoch mužoch, ktorí mali po päť talentov, obchodovali jeden s druhým a obaja nadobudli ďalších päť talentov (Mt. 25:16). Takže nebol to jeden človek, ktorý získal a druhý, ktorý stratil. Obaja obchodovali (vymieňali si talenty) a nadobudli pre seba ďalších päť talentov. Toto je druh ekonomiky, aký tento svet nikdy nepoznal a ani nikdy nebude poznať. Je to proces, ktorým, ak ja mám vieru a vy máte vieru – ak ja mám päť talentov a vy máte päť – hovoríme jeden s druhým, vymieňame si svoju vieru, obidvaja zväčšíme našu vieru. Rozmnožíme teda naše talenty. Nie iba ja, ale aj vy. Je nemožné pre dvoch ľudí, ktorí majú vieru a ktorí sa združujú a navzájom obcujú, aby jeden z nich niečo stratil. To je nemožné. Obidvaja získavajú a to je vysvetlením tohoto podobenstva.
Podobenstvo o rozsievačovi je možno najlepším príkladom (Mt. 13:18+, Mk. 4:3+). Prirodzene, Pán hovoril v podobenstvách kedykoľvek to bola otázka učenia o duchovných skutočnostiach. On musel hovoriť v podobenstvách, nemal iný spôsob, ako by vysvetlil veci (Mt. 13:34).“Ale vám je to dané, lebo máte ucho na počúvanie”. (Pozri Mt. 13:11, Mk. 4:11, atď.). Inými slovami, Pán vložil do ich ducha schopnosť rozumieť tomu a porovnať to s vierou, ktorú do nich vložil, aby to mohli pochopiť.
Podobenstvo o rozsievačovi, ako rozsieval zrno a niektoré padlo na dobrú pôdu, iné na kraj cesty, ďalšie zase na kamenistú pôdu, atď., je vlastne to isté, čo sme hovorili v súvislosti so Slovom Božím. Slovo Božie padne na dobrú pôdu, na kamenistú pôdu, na okraj cesty a pod. Je to presne tá istá vec.
Môžeme teda tiež povedať, že skutočný život je vždy skrytou záležitosťou. Hľadiac na akékoľvek mŕtve semeno, mali by ste si uvedomiť, že vo vnútri je život, je skrytý a nikto ho nemôže vidieť, až kým ho nepolejete vodou, až potom sa rozvinie. Vezmite si akékoľvek vajce, je mŕtve. Naozaj, ak ho rozbijete, nenájdete v ňom žiadnu známku života. Zjete ho. Jediné, čo však to vajce potrebuje, je teplo, pravda? Čo sliepky robia, sedia na vajciach a hľa, stane sa zázrak. Život, nový život sa začína formovať. Prelomí tvrdú škrupinu a napokon sa z nej vykľuje. Nuž, nie je to ten istý zázrak, ako aj so zrnom? Je to presne to isté.
Keď to teda môžu urobiť sliepky, iste to môžeme urobiť aj my. Pán to môže s nami urobiť, vložiac nový život do nás, “mŕtvych vajec”, mŕtvych zŕn, ktoré sú tvrdé, prípadne aj s tvrdou škrupinou, ktoré sú mŕtve, bez akejkoľvek známky života. Čo to iba potrebuje, je Boží dotyk, teplo, vieru… vodu. A čosi sa v nás zrodí, čo je ten nový život, a ktorý okamžite začína rásť proti všetkej sile našej starej prirodzenosti.
Poďme teraz ku Galaťanom 5:17, kde Pavol píše: “Lebo telo je žiadostivé proti Duchu a Duch proti telu; a títo sú si vzájomne protikladní, takže nemôžete konať to, čo by ste konali”, alebo čo by ste “v opačnom prípade” konali. Tento verš svedčí tiež o fakte, že ten nový život v nás vždy rastie v protismere voči telesnosti, čo je moc nášho pozemského stvorenia, moc našej adamovskej prirodzenosti – práve tak, ako ten nový život zrna vždy rastie v protismere voči gravitácií, čo je sila tohto fyzického stvorenia, tejto pozemskej prirodzenosti. Dokonale je zladené toto Slovo Božie. Je to nádherné. A takto sa to vždy odohráva.
Pamätáte si tiež, že niekoľkokrát Pán v reči alebo po skončení reči povedal: “Kto má ucho nech počuje” (Mt. 13:9, Zj. 2:7,11,17, atď.). Vieme, že všetci máme uši a Pán videl, že aj všetci okolo Neho majú po dve uši. Ale tiež vedel, že nikto (Ho) nebol schopný počuť. Prirodzene, ucho, ktoré mal On na mysli, bolo duchovné ucho, ucho nášho ducha. Takže, ak počúvame naším duchom, naším svedomím, našou intuíciou (naším duchom sme schopní počuť), sme potom schopní kúpiť Pravdu, ktorá je vyslovovaná, ktorá je nám predkladaná Pánom.
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…