Odosielanie #240 – Časť 5 – Viera a Vôľa – sekcia 9 – Tajomstvo Skutočnosti
Mám tu poznámku, že, fakticky, jestvujú dva dôvody prečo neprinášame dobré ovocie pre Pána… verím, že sú dva také dôvody:
Po prvé, to, čo sme počuli, čítali alebo s čím sme sa delili nebolo Slovom Božím, ktoré jediné má Život v Sebe – ako sme o tom hovorili na začiatku. Možno by bolo dobre prečítať si jeden verš zo Židov 4:12: “Lebo Slovo Božie je živé (jedine Slovo Božie je žijúce) a účinné (čo znamená, schopné vytvoriť život) a ostrejšie od každého dvojsečného meča; prenikajúce až do rozdelenia duše a ducha, a kĺbov a špiku, a je rozoznávateľom myšlienok a úmyslov srdca”. Nuž, toto je odkaz v Slove Božom, kde Slovo svedčí o Sebe Samom a o Svojom vlastnom Živote.
Takže to, čo sme počúvali, nebolo v skutočnosti Slovo Božie, ale filozofia človeka, ktorý hovorí, hovorí, diskutuje, diskutuje… inými slovami, rozhadzuje dookola hromadu malých kamienkov, ktoré možno vyzerajú ako zrnká, ale ktoré nie sú zrnkami. A žiaden kameň ešte nevyprodukoval život, bez ohľadu na to, akú pôdu by ste použili a akým množstvom vody by ste ho poliali.
Druhým dôvodom neúrody dobrého ovocia pre Pána je: To čo sme počuli, čítali alebo s čím sme sa delili, bolo síce Slovo Božie, ale, ako sme už vyššie spomínali, nebola použitá žiadna voda, žiadna viera.
Mám teraz pred sebou, pre zmenu, iný verš a to z Izaiáša. Pôjdeme do Starého Zákona, Izaiáš 55:11. Pán tam hovorí: “Tak bude moje slovo, ktoré vychádza z mojich úst: nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná to, čo sa mi ľúbi, a bude úspešné v tom, k čomu ho posielam”. Toto je úmysel Boží a toto je princíp Boží. On nehovorí ani nepíše nič, čo by neprinieslo niečo späť, alebo čo by naozaj nesplnilo Jeho účely. Prečo teda Boh hovorí a my neveríme? To znamená, že Jeho Slovo je vložené do našich sŕdc, ale nie je zmiešané s vierou a tak tam Ono leží a, ako sme povedali, nič sa nedeje. Či to nie je azda prázdnota? Vráti sa toto Slovo Božie, toto zrnko, k Bohu prázdne? Nemôže, ale čo sa potom stane?
S čím sa my tu teraz podieľame, je veľmi dôležité, pretože – ako viete – ľudia, vrátane mnohých kresťanov, si myslia, že ak 10-20-30 rokov budú chodiť na biblické krúžky, počúvať niečo, potom ísť domov a nič iné nerobiť, že to nebude mať žiadne následky! Nie je to tak? Jestvujú azda milióny takýchto krúžkov, modlitebných a bohoslužobných skupín, krúžkov pre štúdium Biblie, meditáciu, sprostredkovanie, všetko, čo len chcete. A Slovo Božie je čítané, alebo sa na ňom podieľajú, alebo Ho kážu. Samozrejme, do toho patria všetky cirkvi a zbory, kde sa Slovo Božie káže a ľudia pritom sedia v laviciach 10 rokov, 20 rokov, 40 rokov, 50 rokov. Počúvajú a neuverili v nič. Možno, že uverili mentálne, ale ich ovocie, resp. jeho nedostatok, dokazuje, že v nich nebola živá viera.
Čo sa teda stane s tými miliónmi zrniek, ktoré boli zasiate do takýchto sŕdc a teraz tam sedia… viete, čo sa s nimi stane? Meditoval som o tom: “Pane, musia jestvovať miliardy takýchto Slov alebo desiatky miliárd. Biblia sa teraz káže po celom svete. Evanjelisti kážu deň a noc v televízii a rozhlase, publikujú knihy…, čo sa stane so všetkými zrnami, ktoré popadali všade dookola”? A ako teraz vieme, je len nepatrná menšina, ktorá priniesla ovocie. Vrátia sa tie zrná (Slová) prázdne? Nie! Čo sa teda stane? Nuž, človek zomrie alebo bude vznesený pred smrťou. Inými slovami, v každom prípade sa objaví pred Bohom (vieme, že každý bude stáť pred Kristom – Rim. 14:10) a Pán sa pozrie do jeho srdca a povie: “Pozrime sa, sú v ňom metráky Môjho Slova, čo si s nimi urobil?”
Prečítajme si teraz z Evanjelia Jána, kapitola 12. Viete, Pán je primúdry, aby vynechal nejakú dôležitú vec. Otázka je len, ako ju nájsť. Je to otázka, akým spôsobom vás Pán privedie k nej a jasne vám ju ukáže. To je skutočnosť a táto skutočnosť sa stala mojou vierou, takže ja viem, že je to tak. Môžem sa teda o to podeliť a ohromná praktická hodnota toho môže byť, že ľudia, ktorí toto niekedy budú počúvať, čítať, a kúpia toto slovo, sa budú môcť vyhnúť vlastnému súdu.
V Jánovi 12:47 Pán hovorí: “A ak niekto počuje moje slová a neverí im (nie je tam polievanie), nesúdim ho; lebo som neprišiel svet súdiť, ale svet spasiť”. Avšak (12:48) “Ten kto ma zavrhuje a neprijíma moje slová (čo znamená, že ich nepolieva, neverí im), má svojho sudcu: to Slovo (Samotné), ktoré som hlásal, to ho bude súdiť v posledný deň”! Ten človek sa pozrie do vlastného srdca, bude mu povedané, aby sa tam pozrel, a všetky tie Slová, ktoré tam budú, ho odsúdia. Takže ten človek sa vlastne odsúdi sám. Toto je krása Pánova.
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…