Odosielanie #202 – Časť 11 – Niektoré fakty duchovnej práce – sekcia 6 – Tatry 2015 Základné Du­chov­né Fakty

k) „A bol tam nejaký muž, ktorý bol mrzákom 38 rokov“ (Jn. 5:1-5-9). On perfektne re­pre­zentoval ľud Izraela, ktorý neveril, šomral, a bol neochotný vôjsť do Zasľúbenej zeme a preto blúdil pustatinou 38 rokov a po 40 rokoch tam aj zomrel (4M. 14:29-34). Prečo? Ich pri­ro­dzený sebecký život ich ovplyvňoval a ovládal po celý ten čas. Nikdy sa na nič nedívali a nič ne­posudzovali vo svetle, ako to slúži Bohu a uspokojuje Jeho zá­ujmy. Na všetko sa dívali a všetko posudzovali podľa toho ako to ovplyvňovalo ICH. Všet­ko ich šomranie, ponoso­va­nie sa a nepo­sluš­nosť existovali pretože ONI nedostávali, čo ONI chceli. To nikdy nebolo to, čo BOH chcel. Oni boli úžasné egocentrický ľud a ich se­bec­ký život bol ich „posteľou“ na ktorej ležali ako mrzáci 38 rokov. Oni nikdy neboli schop­ní ani ochotní postaviť sa na vlastné nohy a kráčať s Bohom ku JEHO cieľu pre nich.

A dnešná Cirkev je presne taká istá. V tejto duchovnej pustatine sveta existujú milióny kresťanov, ktorí sú takí istí mrzáci. Oni sa tiež nedokážu postaviť na vlastné nohy, ani iní ľudia ich nedokážu postaviť. Keď sa pokúšate ich zvihnúť, oni spravia dva-tri kroky a zase padnú dolu ako hnilé hrušky. Takých sú celé zástupy. A vy môžete stráviť celý svoj život pokú­šajúc sa postaviť ich na nohy. Čo je to, čo z nich vyžiera ich vlastný život a schopnos­ti? Čo ich robí takými bezmocnými mrzákmi, že sa nemôžu ani postaviť na vlastné nohy? Je to ich ego­centrizmus, je to sebeckosť, ktorá sa vždy chce pyšne vystatovať, nadnášať sa nad inými, chváliť sa a nedovoliť nikomu, aby jej konal naprotiveň alebo ju snáď nejak poni­žo­val a neuspokojoval, čiže, bol to vrchol karnality. Duchovní kresťania kráčajúci po úzkej ceste boli vyslo­bo­dení z ich sebeckosti a karnality vo všet­kých jej formách, boli po­stavení na svoje nohy Ježišom Kristom a kráčajú v Jeho sile po Jeho cestách. Preto ozaj neviem, či si kresťania uve­domujú vý­­znam tohoto Pánovho zázraku, keď vyliečil toho mrzáka. Či vidia, že Pán to nevykonal len tak „náhodou“, ale že tým naznačil, že Svojou Smrťou a Zmŕt­vych­vstaním vytvorí Nový Duchovný Izrael, ktorí bude stáť na svojich no­hách a kráčať s Bohom a starý mrzák prestane existovať. To isté platí na mrzáka v Cirkvi.

l) V Starom Zákone, zo všetkých národov sveta, Boh vybral jedného muža –Abrama– a postavil ho takpove­diac do stredu vtedajších národov. Z jeho semena ustanovil národ v sa­mom strede ostatných národov, perfektne odlišný národ, a ustanovil ho na Božských duchovných princípoch. A všetky ostatné národy sa zhromaždili okolo neho, aby sa naň pozerali, a stali sa vedomí faktu, že ten jediný, pravý a živý Boh je s nimi, kdekoľvek Jeho ľud prišiel. Ba mali túto znalosť ešte predtým, než Jeho ľud prišiel (čítajte Joz. 2:1-24, čo smilnica Rahab hovorila a činila!) Povolanie Izraela bolo reprezentovať Boha, mať v se­be svedec­tvo o Ňom a ukazovať Ho svetu. Vieme, že Izrael v tomto povolaní totálne zlyhal.

V Novom Zákone, Boh tiež vybral jedného Muža –Ježiša– a dal Mu Meno „Emanuel-Boh s nami“ (Mt. 1:23), aby sa stal Hlavou Tela, ktoré vyrastie z Abrahámovho semena a kto­ré­mu On dá Meno „Cirkev“. Povolaním Cirkve bolo byť živým Telom Krista a „kázať Kráľov­stvo Božie celému svetu na svedectvo všetkým národom, a potom príde ko­niec“ (Mt. 24:14). Cirkev v jej povolaní kompletne zlyhala. Evanjelisti kázali evanjelium o vykúpe­ní, či o spáse, preto celé davy pohanov sa stali veriacimi. Ale oni nikdy nekázali Kráľovstvo Bo­žie a jeho spravodlivosť, ani týchto veriacich neviedli k tomu, aby v prvom rade hľadali to Krá­ľov­stvo a Jeho spravodlivosť (Mt. 6:33). Preto ho nikto nehľadal, ani nenachádzal, teda nekráčal ku dokonalosti. Preto do Kráľovstva nikto z nich nevôjde.

Tu som vedený osvetliť otázku Kráľovstva Božieho aj kráľovstva Satana, aby sme aj začali vidieť, aj boli ochotní konečne hľadať to Kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť v našej duši aby sme ho mohli uplatňiť na zemi, keď ten čas príde! Vieme, že svet sú kráľovstvá Sata­na na zemi a že Satan tie svoje pozemské kráľovstvá ponúkol Ježišovi pri jeho pokúšaní (Mt. 4:8-10). Odkiaľ Satan nabral tie pozemské kráľovstvá a ich slávu? OD ČLOVEKA! Lebo človek má v duši jeho kráľovstvo a TOTO Satanove kráľovstvo človek uplatňuje na zemi – preto ich Satan má. Keby človek našiel v sebe Kráľovstvo Božie a začal by ho uplatňovať na zemi, Satan by tu žiadne kráľovstvo nemal! Preto Satan drží kresťanov aj od toho, aby hľadali NAJPRV Kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť! To veľmi ohrozuje jeho kráľovstvá.

Prečo vlastne Izrael a Cirkev zlyhali? V bode m) podávam ich hlavné duševné príčiny. Tou základnou príčinou, aj príčinou tých duševných príčin, bol ich mŕtvy duch, on nemal žiad­ny duchovný zrak, žiadnu víziu, žiadny pohľad do budúcnosti. My sme schopní ísť len tak ďa­leko, kam nás dovedie naša vízia, náš pohľad do budúcnosti. A keď žiadny nemáme, nehý­beme sa, iba sa motáme dookola. My sme veľmi náchylní ku ob­medzenosti, bezvýznam­nos­ti, k malichernostiam a schopní ignorovať naše úžasne vysoké povolanie v Kristu, kde sa zúčastňujeme na najväčších Záujmoch Boha po všetky veky Jeho Stvorenia. Ako len všetci potrebujeme mod­litbu Pavla, aby Boh „mohol dať ducha múdrosti a zjavenia v poz­naní Jeho, majúc oči nášho srdca osvietené, aby sme vedeli, aká je nádej Jeho povola­nia…“ (Ef. 1:17,18). To dáva víziu, videnie do budúc­nos­ti. Či veriaci vidia Pána? Či Ho stre­távajú? A keď sa oni zhromaždujú, či iní ľudia povedia: „Pán je medzi nimi“?

m) Opodstatnenie našej existence je práca, úsilie, námaha, boj s prírodou, boj s diablom. My sme sa narodili, aby sme pracovali, namáhali sa, usilovali sa, bojovali (1M. 3:19/ Ef. 6: 12). Podľa tohoto Princípu Božieho, nič nemalo byť lacné, ľahké, či jednoduché, lebo Boh ustanovil hodnotu všetkého. Toto zaiste ide proti každej tendencii ľudskej nátury, ktorá chce mať všetko lacné, ľahké a jednoduché, aby za nič neplatila žiadnu cenu, aby unikla práci, utrpeniu a aby všetko dostala bezplatne. Ale Boh ustanovil zákon, že čokoľvek je od Neho, či vo stvorení alebo v milosti, má na sebe cenovku a je to drahé, je to nekonečne vzácne a hodnotné a hodné nášho súženia a práce, ba aj nášho života. To, čo obdržíme ľahko a lacno, my obyčajne nemilujeme, preto naša duša musí byť vyslobodená, spasená aj z bez­sta­rostnosti, nedba­losti, ľahostaj­nosti, ľahkomyselnosti, lakomosti a úbohosti, aby si zača­la uvedomovať, že je tu čosi, čo je nekonečne vzácne.

Všetko, čo sa týka našej Spásy je nekonečne drahé a vzácne. Je preto úžasnou tragé­diou, keď si veriaci necenia ani spásu, ani ich kresťanský život. „Cez mnohé súženia musí­me vstúpiť do Kráľovstva Božieho“ (Sk. 14:22). Je tiež jasne napísané: „Amen vám hovorím, že ak sa nezmeníte a nestanete sa ako malé deti, nikdy nevojdete do Kráľovstva Nebes­ké­ho“(Mt. 18:3). Zmeniť sa a stať sa ako malé deti vyžaduje utrpenie, súženie, premáha­nie všet­kého zla, vyčisťovanie všetkej špiny, ktorú sme za roky našej „dospelosti“ nazhro­mažďo­va­li vo svojej duši…  a ktorú deti nemajú. Teda, utrpenie, sú­ženie je spojené s čím­si hod­notným, a to je zvlášť pravdivé, keď ide o veci duchovné. Boh dovoľuje alebo aj spô­so­buje utrpenie, prenasledovanie, skúšanie, aby videl, či je naše srdce pre Boha alebo je tam len prázdna dutina, alebo sú tam len pozemské starosti. Boh musí exponovať všet­ko, čo nie je skutočné, a musí skúšať všetko, aby to preukázalo svoju realitu. Je veľmi ľah­­­ké „zmiznúť z obzoru“, keď sa veci alebo situácie stávajú príliš ťažké, kompliko­va­né, proble­ma­tické, nepríjemné, nebezpečné. Ako často sa modlíme, aby nás Pán ochrá­nil od ťažkostí a tram­pôt a nepríjemností a búrok! Ale Pán na mnohé také modlitby neodpovedá, On nás od týchto vecí nechráni, nepostaví nad nami sklenník! Potom, čo On robí? On pro­jektuje tie búrky, ťaž­kosti, tram­­poty a problé­my, projektuje mieru tých bú­rok a hrma­víc pre nás osobne, aby devas­tovali, rozhádzali, zničili, ukončili všetko, čo je v nás neprijateľ­né, aby uvidel, či je v nás srdce pre Neho, alebo je náš „kresťanský život“ iba „šou“ vidi­teľná na­vonok a prázdnota vnútri. Preto Pán ukázal, že existuje prav­di­vý Izrael a tiež fa­lošný, že existuje prav­di­vá Cirkev a tiež falošná. Apoštol Pavol písal Gala­ťa­nom: „Moje malé deti s ktorými sa stále lopotím, dokiaľ Kristus nebude vo vás vy­for­movaný“(Gal. 4:19 + 2Tim.4:16 – všetci ma opustili).

<><><>

POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN

brat  Hanola

…

< Spoj na brožúru Základné duchovné fakty pozemské a nebeské – 2015 >