Odosielanie #235 – Časť 5 – Viera a Vôľa – sekcia 4 – Tajomstvo Skutočnosti
Rimania 12:3: “Lebo skrze milosť, ktorá je mi daná, hovorím každému, kto je medzi vami, aby si o sebe nemyslel viac, ako by mal, ale aby myslel skromne, podľa miery viery, ktorú Boh udelil každému človekovi“. Poznajúc teraz Pána oveľa lepšie, než kedykoľvek v minulosti, pred rokmi, poznajúc Jeho Milosť, poznajúc Jeho Myseľ, poznajúc Jeho úmysly, odvážil by som sa dokonca povedať: Boh pridelil každému človeku tú istú mieru viery. Nikto teda nemôže vyhlásiť: “Ja jej mám päťkrát viacej”; ale tú istú mieru viery, takže toto by predstavovalo Jeho zmysel pre spravodlivosť a správnosť. Vo chvíli narodenia, On dáva každému človeku čo je potrebné, aby bol spasený. Je to hneď tu, v Rimanoch 12:3, kde sa nehovorí “každému veriacemu” – veriaci túto vieru “nepotrebuje”, pretože už verí (už ju použil). Fakt viery predpokladá, že viera už jestvuje, ale On poskytuje definitívnu mieru každému človekovi.
Zo Židov 11:1 vieme, čo to je viera. “Viera je podstatou vecí, v ktoré dúfame, (a je ona tiež) dôkazom vecí neviditeľných”. Dôkazom vecí, ktoré nevidíme. Pred niekoľkými rokmi som prijal od Pána veľmi jasné Slovo: Viera sa rovná skutočnosti. Čo znamená: skutočnosť sa rovná viere. Platí to oboma smermi, s čím by tiež súhlasili všetci matematici. Lenže ak sa viera rovná skutočnosti – realite, znamená to jednoducho, že Boh dáva každej ľudskej bytosti základnú skutočnosť o ňom Samom (stále je reč o Kristovi), – čiže Kristus poskytuje každej ľudskej bytosti základnú skutočnosť o Sebe Samom, takže žiadny človek nemôže mať výhovorku.
Otázkou teda nie je “Mám vieru?” alebo “Nemám vieru?”. Otázkou je: Kto ju našiel? Kto ju hľadal? Komu na nej záležalo? Kto ju použil? Toto sú správne otázky. Preto sú v Písme verše ako: “…svetlo (milosť) spasenia sa zjavila všetkým ľuďom”. (Tit. 2:11). Nuž, ako by to inak bolo možné? Svetlo spásy je časťou skutočnosti Krista, ktorý ho dal každému človeku. Viera je teda duchovnou podstatou vecí na ktoré sa nádejame a duchovným dôkazom vecí neviditeľných – nikto nemôže vidieť spásu. Mohli sme ju vidieť keď sme boli spasení? Nevideli sme nič a predsa, mali sme dôkaz o niečom, čo sme nemohli vidieť. Takže sme použili túto skutočnosť, t.j. skutočnosť Kristovej smrti, vzkriesenia a spásy a len sme ju proklamovali. Boli sme teda spasení dôkazom, ktorý bol v nás, skutočnosťou, ktorá bola v nás. Vierou sme teda spasení a ničím iným.
Je napísaná ďalšia vec, Pán ju sám vyslovuje: “Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal”.(Ján 6:44). Ako vlastne Otec “priťahuje”? Ako ma Otec môže pritiahnuť, keď som pohan, opitý v priekope? Alebo mám radovánky v paláci, a neviem absolútne nič? Ako ma môže Otec pritiahnuť? Nuž, Otec má naozaj iba jeden spôsob, ako pritiahnuť kohokoľvek. A keď sa vrátite späť k svojim vlastným začiatkom, možno budete schopní uvidieť Otcovu ruku. On nás vlastne priťahuje k tejto viere, k tejto skutočnosti, ktorú Kristus do nás vložil!
To nie je Pán, ktorý nás priťahuje, je to Otec a Kristus to tam vložil, ako svedectvo o Sebe Samom. Skutočnosť o Jeho Spáse je vložená do každej ľudskej bytosti, ale je to Otec, ktorý je pôvodcom tohoto plánu. Je to Otec, ktorý poslal Syna. Je to Otec, ktorý dopredu “zrodil” tento plán. Je to Otec, ktorý povedal Synovi: “Vieš Syn, bolo by múdre, keby si vložil túto skutočnosť do každého, kto je narodený”. Toto nepochádza od Syna. Pochádza to od Otca, ale Syn to vykonal. Vykonal to práve tak, ako stvoril Slnko a Mesiac; tak isto stvoril v nás túto skutočnosť.
V Epištole Židom nájdeme tiež miesto, kde sa hovorí, že Pán je autorom a dokonávateľom našej viery. Židia 12:2: “…Hľadiac na Ježiša, pôvodcu a dokonávateľa našej viery;”.Tento verš tiež naznačuje – a prichádza to ku mne len teraz – že naozaj, nejestvuje ani jedna časť viery, ani jedna “omrvinka” našej viery, ktorej by sme boli sami pôvodcami alebo ktorú sme sa sami mohli pokúsiť vytvoriť. Od Neho pochádza celá viera a On ju aj završuje. A je to tak správne, pretože my nemôžeme vytvárať vieru. Tá sa v nás tvorí skrze Jeho Ducha.
Rovnako, ako jestvujú tri svetlá, sú tri viery. Viera z Epištoly Rimanom, o ktorej sme práve čítali, je pôvodnou milosťou Boha, udelením každej ľudskej bytosti tejto skutočnosti, tejto vzácnej duchovnej skutočnosti do ducha každého muža a ženy. Potom, keď túto vieru použijete, jestvuje ďalší dar viery, ktorý prichádza podľa 1.Kor. 12:8-10. A keď použijete túto vieru, potom vyprodukujete ovocie viery podľa Gal. 5:22. A toto je najvyšší druh viery, pretože potom je to už vaša spolupráca s Bohom.
Každé ovocie je najvyšším typom, pretože je vyprodukované našou spoluprácou so samotným Bohom. Všetko pred tým bolo darom, milosťou, darom, milosťou, darom. Ale aj napriek takejto spolupráci, pôvodcom aj tejto viery je stále iba Kristus; jej pôvod je stále duchovný, nebeský. My ju nevytvárame cez našu dušu a nemá ani žiadne pozemské spojenie.
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…